Prilet do Bangalore

Kazdeho zapadneho cudzinca asi hned po prilete do Indie prekvapi dopravny chaos. Ja som po prilete, sice unaveny, neveril vlastnym ociam. Cesta z letiska drzala moje unavene zmysly v strehu. Bola asi jedna hodina rano, na cestach neosvetlene auta, rutiace sa sem-tam i v protismere, tulave psy a samozrejme kravy.

Nechapal som, ako mozu takto existovat.

Teraz som tu uz vyse dvoch tyzdnov a nejak zacinam chapat. Je to cele o zivotnom style, podmienkach, ktore sa najdu snad iba v Indii a obrovskej masovej migracii ludi. Ja som momentane v Bangalore, meste, do ktoreho sa za poslednych sest rokov pristahovalo jeden milion ludi!!! Pri takychto podmienkach je 'urban planning' absolutne bezvyznamny ;o)

Po ceste z letiska ma fascionovala jedna vec, vodici tu ovela viac pouzivaju trubu ako smerovky. Zo zaciaktu mi to prislo divne, ale teraz mi to pride i dost prakticke. Pri predbiehani, vchadzani do krizovatky alebo neprehladneho useku jednoducho zvyknu trubit. Odporucam si zobrat stuple do usi.

Taktiez nesetria svetlami a davaju nimi vodicom v autach pred signaly, cim intenzivnejsie zablikaju, tym viac davaju najavo, ze budu predbiehat, popride ze sa nacpu medzi dve okoloiduce auta. A smerovky? Tie pouzivaju len vynimocne.

Prvych par dni som nevidel dokonca ani ziadnu svetelnu krizovatku, ale nakoniec som na par v centre natrafil.

Vela ludi jazdi na motorkach, niekedy je vidiet cele rodiny (troj, stvor, pat i dokonca sest ludi na jednej motorke!), samozrejme roje zltych riksi nevynimajuc, co sa odraza i na kvalite ozdusia. V rannej a vecernej spicke jednoducho neodporucam ist do centra, vzduch je skutocne nedychatelny a skutocne lutujem ludi na motorkach, ktori musia denne stravit dve i viac hodin dochadzkou do prace!

Takto nejak vypada premavka v Bangalore pocas spicky:


Na druhej strane musim povedat, ze i ked sa tu neriadia nejak dopravnymi predpismi, skor situaciou na ceste, auta jazdia relativne pomaly a ziadnu dopravnu nehodu som tu este nevidel. I ked par krat to bolo skutocne 'o fous'.